Lov strímermi a bakmi
Strímer je na prvý pohľad veľká umelá muška, pri dôkladnejšom skúmaní imitácia malej rybičky, ktorá sa pohybuje malými prískokmi. Pri ponorení tejto mušky do vody pierka a odstávajúce chĺpky zostanú v takej istej podobe ako na suchu, tj. odstávajú od tielka. Až po ťahaní vo vode sa následkom odporu vody zložia na tielko, čím celá muška zoštíhlie. Po zastavení vláčenia sa pierka a chĺpky postavia do pôvodnej polohy. Ako sa mení ťahanie mušky vo vode, tak sa mení aj postavenie pierok a chĺpkov a tielko buď hrubne, alebo zhrubšuje sa. V tom spočíva aj pôsobenie strímerov na útočiace dravce. Strímer môže byť aj napodobeninou veľkého vodného hmyzu alebo inej potravinovej zložky, ktorá sa nachádza vo vode. Účinnosť strímerov spočíva v napodobení malých rybičiek, ako je čerebľa, hlaváč, malý pstruh a podobne, a v ich dráždivosti, keď síce nič nenapodobňujú, ale uplatňuj svoj dráždiaci efekt. Medzi napodobeniny chutných súst a fantastickými vzormi je toľko prechodov a variácií, že len ryba vie, za čo považuje za strímer a prečo ho berie. Mnoho rybárov sa zaoberá vymýšľaním nových strímerov, prichádzajú stále s niečím novým, vznikajú celé série rozličných vzorov. Vymysleli „perový vecheť“, na veľké pstruhy „Tarponovú muchu“ dlhú až 15 cm, ktorú možno ovládať len ťažkým prútom a ťažkou šnúrou triedy AFTM 10, ale aj ministrímer „Annt Josey“ s hnedým tielkom, zlatým krúžkovaním a s červeným chvostom, viazaný na háčiku č. 12. Osobitnú skupinu tvoria tzv. „muddlery“, ktoré údajne napodobňujú čerebľu. Vynašli ich severoamerický indiáni a v pôvodnej podobe sa vyznačujú plnou hlavičkou zhotovenou zo srnčej srsti. Strímer sa stáva čoraz viac používanou nástrahou, a preto nie je prehnané, keď ho nazývajú muškou novej generácie. Svedčí o tom ponuka mnohých desiatok vzorov v desiatkach rozličných veľkostí v katalógoch zahraničných firiem. U nás sa strímery zatiaľ nevyrábajú, zato sa vyrába veľa druhov lososových mušiek, aj keď sa lososy u nás už dávno nevyskytujú. Amatérska výroba strímerov je dosť namáhavá, viazanie si vyžaduje šeciálne vedomosti, ale veľké nároky sa kladú najmä na materiál, ktorý potrebujeme na viazanie. Viazanie strímerov sa opisuje v špeciálnych publikáciách o muškách a muškárení.
Pretože strímer predstavuje rybku, o jeho účinnosti na jednotlivé druhy rýb môžeme povedať, že sa takmer zhoduje s účinnosťou nástrah používaných pri love vláčením. Preto sa pokúšame so strímermi loviť predovšetkým zubáče, šťuky, ostrieže, jalce hlavaté, pstruhy a bolene. Pri pstruhoch využívame ich kanibalizmus na vylovenie veľkých pstruhov, ktoré len veľmi zriedka vystupujú za drobnou postavou.
Strímer sa používa v tých istých prípadoch ako vláčenie. Napriek nezvyčajnej konštrukcii môžu ho použiť všestranne. Je vhodný do slabo zakalených vôd, do veľmi plytkých vôd, najmä však do vôd, kde sa vo veľkej miere používajú blyskáče. Je účinný na jar a potom v jesennom období, keď jeho vláčny pohyb vo vode zodpovedá zníženej dravosti rýb. Výhodou strímerov je, že neuviaznu tak často ako normálne blyskáče.
O strímeroch všeobecne platí: čím väčší strímer, tým väčšie ryby alebo na veľké ryby s veľkými strímermi. Strímery sa viažu na háčiky veľkosti 2 – 2/0. Na bolene, veľké jalce a veľké pstruhy používame háčiky veľkosti 2 – 4, na zubáče 2 – 2/0 a na šťuky 1/0 – 4/0. Pre konštrukciu strímera platí, že čím má dlhšie operenie, tým je lepší. Celková dĺžka vrátane peria v štetinách má byť o 1,5 cm väčšia než je dĺžka ramienka háčika. Na čistých vodách používame svetlé strímery, v slabo zakalenej vode tmavšie až celkom čierne strímery. Veľmi účinné sú sýtožlté strímery. Pstruhy potočné uprednostňujú čiernu farbu, pstruhy dúhové zelenú farbu, šťuky žltočervenú, ostrieže všetky svetlé farby a zubáče idú na červené chumáčovité typy, ako je červený Rabbit Hair Streamer. Na bežný lov lososovitých rýb jalcov a boleňov sa strímery viažu na háčiky veľkosti 4 – 6.
Klesanie strímera na dno trvá dosť dlho. Preto ho používame iba do hĺbok asi 5 – 6 m na stojatých vodách, do pomaly tečúcich a do 2,5 – 3 m na rýchlo tečúcich vodách. Závisí to predovšetkým od potápavosti šnúry. Nikdy nenahadzujeme na cieľ, ale predeň, aby nástraha mala čas potopiť sa. Nahadzujeme priečne na prúd, podľa potreby aj šikmo proti prúdu. Vláčime proti prúdu, pozvoľna a ľahko; ak nástrahu prenasleduje ryba, priťahovanie mierne zrýchlime.
Pri love strímerom pstruh zaútočí a zaberie rovnako ako na vláčenú rybku, zatiaľ čo zubáč zaberá vlažne a pripomína to skôr uviaznutie. Šťuka a ostriež prenasledujú strímer a po niekoľkonásobnom krátkom zaútočení zaberú, čo sa prejaví krátkym trhnutím.
Na konci sezóny ryby v mnohých úsekoch našich riek už blyskáčom nedôverujú a preto musíme hľadať nové nástrahy na ich oklamanie. Jednou t takýchto nástrah, ktoré sú však u nás takmer neznáme, je tzv. bak. Hoci svojim viazaním pripomína umelú mušku, vo vode má vzbudzovať dojem malej rybičky. Táto pomerne veľká muška sa vyrába prevažne zo srsti a chlpov alebo z vlasov a pesíkov capa, srnca alebo jeleňa, prípadne z tvrdých ľudských vlasov alebo zo štetky na holenie. Pri love používame buď muškársky prút, alebo ľahký prút na lov vláčením. Baky úspešne využívame na lov všetkých lososovitých rýb, ďalej na lov vyslovených dravcov, ako je šťuka, zubáč a ostriež, ale aj na lov jalca hlavatého a jalca tmavého. Ak bak dobre vodíme, preukáže nám veľmi dobré služby. Obyčajne ho viažeme na vlasec hrubý 0,25 – 0,30 mm so zužovaným muškárskym nadvezcom. AK predpokladáme záber šťuky alebo zubáča priviažeme pred nadvezec nadvezcový hrot dlhý 30 mm. Pri muškárení používame rýchlo sa potápajúcu šnúru, ktorú nahadzujeme muškárskym prútom. Pri vláčení používame normálny vlasec, ktorý nahadzujeme prútom na lov vláčením. Kvôli lepšiemu odhadzovaniu, ale aj kvôli udržaniu baku pri dne pri love vláčením používame malé olovko, ktoré pripevníme tesne pred hlavičku mušky. Pomalým tempom vláčime čo najviac pri dne a v pravidelných intervaloch muškou potrhávame.
