Lov na deličku

Lov na deličku

Lov na deličku je jeden z najnáročnejších spôsobov a vyžaduje si dlhodobý tréning.

Delička je dlhý prút, ktorý sa skladá z topsetu, ktorý je teleskopický – diely sa zasúvajú od spodu nahor a zo samotnej deliacej časti. Zväčša sa vyrábajú v dĺžke 10 -11 m, 12 -13 m, 13 – 14,5 m. Výnimku tvoria odkladačky, ktoré sú dlhé až 16 m ale tie u nás pravidlá CIPS nepovoľujú. Pri takýchto „obroch“ si človek pomyslí, že to musí byť strašne ťažké, ale nie je to tak. Všetky sú vyrobené z vysoko modulovaného uhlíku. Ich váha neprekračuje pri 14,5 m viac ako 1,14 až 1,25 kg. Svetovú špičku tvorí delička, ktorá váži iba 0,950 kg. Všetko je to veľmi krehký a nárazu nevzdorný materiál, preto s ním treba zaobchádzať doslova ako s malým dieťaťom. Kritérium pri deličke teda určuje ich hmotnosť, ale je to aj ich pevnosť a hrúbka. Prút by mal byť dostatočne tvrdý a jemný. Mnohí sa pýtate ako sa to dá zlúčiť a prečo? Je to z dôvodu, že pri záseku na takú dĺžku nepotrebujeme tzv. blatový prút, ktorý sa nám zvlní a skutočný zásek príde až po zábere. Jemný ale dostatočne pevný a hlavne krehký ako sklo. Jemnosť dopĺňa amortizačná guma. Vyrába sa z lubrikačnej gumy.

Delička sa používa najmä pri pretekoch LRU – plávaná, ale nájdu sa aj takí, ktorí ju využívajú na lov kaprov musím povedať, že veľmi úspešne.

Hlavnou podstatou je dostať návnadu na rozhranie prúdu a tíšiny, alebo na rozhranie dvoch prúdov, alebo na prechod rovného dna do hlbočiny a udržať ju na jednom mieste. V pretekárskej terminológii to znamená dostať sa „za hranu“. Práve v týchto miestach zvyknú zdržiavať veľké ryby, či už pleskáče, nosále, podustvy, alebo mreny. Všetko záleží na danej lokalite a „nálade“ rýb.

Chytať možno viacerými spôsobmi, ale vždy iba na plavák. jeho nosnosť sa pohybuje od najľahších cca 1 g až po takzvané „lízatká“, alebo „gule“, ktorých nosnosť je často až 15 – 20 g. Pomenovať všetky spôsoby je nemožné, každý pretekár to volá inak.