Zo zákulisia života rybárov.

Hospodárska kríza v rokoch 1923-1935 bolo obdobie veľkej nezamestnanosti. Rieka Torysa bola veľmi bohatá na ryby, ale bohatá aj na pytliakov. Nepytliačilo sa pre jedlo, ale pre aký taký zárobok. Sabinov bol skoro židovské mesto /každý štvrtý občan v meste bol žid/. Je známe, že židia mali veľmi radi ryby. Sami však ich nechytali /okrem jedného, aj to bol veľmi hluchý Samuel Katz – obchodník so strižným tovarom a ten bol členom mestského rybárskeho spolku. Ostatní si ryby zadovažovali tak, že si ich kupovali od pytliakov. Takí známi pytliaci boli bratia Vrábľovci, bratia Vyšňovskí, bratia Kubeníkovci, bratia Koborovci, Jozef Dačo, Jozef Molčan, ktorý bol aj žabiar, František Kurimský, Štefan Širako a iní.

Z minulosti ak potrebovali nejakú brigádu, skoro všetci sa dostavili na pracovisko, či už išlo o výstavbu liahne, rybníkov, alebo výlovy rýb sieťou. Napríklad sa aktívne zapájali i remeselníci stolári, kde ich bolo za potreby ako napr. Ján Jochman a Ján Harman.

Po ukončení rybolovnej sezóny organizácia usporadúvala vždy v novembri rybársku večeru, ktorá sa organizuje dodnes. Prvá bola organizovaná Rybárska večera bola v Hostinci u Jána Jaraba a mala dobrý ohlas. Každý kto sa jej zúčastnil dostal večeru a to polievku a vyprážanú rybu. Pri odchode domov každý zdarma dostal jedného údenáča. Údenáče vtedy údil Alexander Kyselý – mäsiar v Brezovici. Na rybárskej večeri každý mal určené miesto z toho dôvodu počet hostí bol obmedzený. Pri tejto príležitosti výbor organizácie vždy dal vyhotoviť pamätný obraz funkcionárov. Na škodu, sa tieto obrazy všetky nezachovali, nakoľko veľa ich zhorelo pri požiari na ihrisku a neskôr i pri požiari v rybárskom dome, kde zhorelo i veľa rybárskej dokumentácie a tiež archív.

Život v rybárskom spolku bol v minulosti veľmi pestrý a srdečný zvlášť po oslobodení.